​

​

​

Spojenie Svätého Františka z Assisi a svätého Michala Archanjela v kontexte svätyne v  Monte Sant’Angelo (nachádzajúcej sa na vrchu Gargano v Taliansku) je hlboko zakorenené v stredovekej kresťanskej tradícii a úcte k tomuto archanjelovi. Tento vzťah a historicko-duchovný kontext, v akom sa spájajú, zahŕňa najmä nasledujúce skutočnosti:
1. Púť Svätého Františka do Monte Sant’Angelo
Svätyňa v Monte Sant’Angelo (známa aj ako „nebeská bazilika“) bola od 5. storočia jedným z najvýznamnejších pútnických miest v kresťanskom svete. Okrem kráľov, pápežov a iných svätcov, tam okolo roku 1216 putoval aj sám Svätý František z Assisi.
2. Prejav pokory: Nevstúpiť do jaskyne
Najznámejším momentom spájajúcim Františka s týmto miestom je jeho nesmierna pokora. Keď František dorazil pred svätú jaskyňu (miesto zjavení sv. Michala Archanjela), považoval sa za príliš hriešneho a nehodného vstúpiť do obydlia, ktoré, ako veril, posvätil samotný archanjel.
● Z tohto dôvodu sa zastavil pred samotným vstupom do jaskyne, zotrval tam v hlbokej modlitbe a meditácii.
● Podľa tradície a dostupných historických prameňov svätyne sa s pokorou dotkol zeme, pobozkal kamennú podlahu pri vchode a vyryl do kameňa znak v tvare písmena Tau – čo bolo jeho obľúbené znamenie spásy, pokory a identifikácie s Kristovým krížom.
3. Úcta k svätému Michalovi a anjelom
František mal k anjelom, a špeciálne k svätému Michalovi Archanjelovi, veľmi vrúcny vzťah. Ešte pred touto púťou držal tradičný liturgický 40-dňový pôst známy ako „Pôst na počesť svätého Michala“ (odhaduje sa, že sa začínal po Nanebovstúpení Panny Márie a trval do Sviatku svätého Michala 29. septembra). Práve počas jedného z takýchto pôstov na ostrove La Verna  dostal stigmata. Jeho návšteva Monte Sant’Angelo bola vyvrcholením tejto
hlbokej anjelskej úcty.

​

Svätý František z Assisi - Životopis

Známy je aj ako:

• František Bernardone

• il Poverello (Chudáčik)
Hoci bol drobnej postavy a mal extrovertnú povahu, František v srdci vždy túžil po veľkých veciach. Svoju odhodlanosť preukázal už ako mladý muž, keď odišiel do vojny medzi mestami Assisi a Perugia a neskôr sa zapojil do úsilia o ukončenie križiackych výprav. Narodil sa v roku 1182 ako syn bohatého obchodníka s látkami Pietra di Bernardoneho a šľachtičnej z Provence menom Pica; vyrastal uprostred rodinných povinností a svetských záležitostí. Po návrate z vojny bol chorý, otrasený a pre svoje okolie takmer na nepoznanie. Hlbokú stopu v jeho duši zanechalo niečo viac než len samotná vojnová skúsenosť.

Silné stretnutie a otázka: slúžiš služobníkovi, alebo Pánovi?

Nikdy nezabudol na slová, ktoré počul vo sne počas pobytu v Spoletu: „Prečo sa zaťažuješ hľadaním služobníka namiesto toho, aby si hľadal Pána?“ Jeho život nabral nový smer, vedený neustálou túžbou spoznať, kam ho Boh povoláva. Modlitba a tiché rozjímanie v krajine Umbrie ho priviedli k tomu, že začal považovať malomocných a ľudí na okraji spoločnosti – ktorých dovtedy vnímal ako odporných a odpudzujúcich – za svojich bratov a sestry.

San Damiano. „František, choď a oprav môj kostol, ktorý je v troskách“
Práve v Spoletu – hoci išlo o iný moment – ​​začul tento hlas prerušiť ticho jeho modlitby pred byzantským krížom v malom opustenom kostolíku San Damiano. Hlas znel: „František, choď a oprav môj kostol, ktorý je, ako vidíš, v troskách.“ Svätý František spočiatku chápal toto volanie ako výzvu na obnovu ruín malej kaplnky, kameň po kameni, no v neskorších rokoch pochopil plný význam tejto výzvy. Bol povolaný k „veľkým veciam“ – k obnove Cirkvi, ktorá v tom čase čelila rozkolom a herézam –, a to v duchu poslušnosti.
Za pravidlo svojho života prijal evanjeliá a za bezprostredný vzor Ježiša Krista. Prijatie „Pani Chudoby“
Nesmierna radosť prameniaca z pocitu, že je milovaný a povolaný Bohom, posilnila v mladom Františkovi túžbu žiť z Božej prozreteľnosti; v duchu evanjelia sa rozhodol rozdať všetok svoj majetok chudobným. V tom okamihu sa priepasť medzi ním a jeho otcom Pietrom di Bernardone stala neprekonateľnou. Otec ho verejne obvinil pred biskupom Guidom. František vyjadril svoju hlbokú túžbu „ožeňiť sa s Pani Chudobou“ a vyzliekol si šaty na znak toho, že sa zrieka otcovho bohatstva.

Prvá komunita bratov. Pápež schvaľuje Regulu.
František zhromaždil okolo seba množstvo spoločníkov, ktorí zdieľali jeho túžbu žiť podľa evanjelia – v chudobe, čistote a poslušnosti. V roku 1209 sa prvá skupina bratov zišla v Ríme, aby sa stretla s pápežom Inocentom III. Toho zaujal „tento nízky a štíhly mladík s horiacimi očami“ a schválil Regulu, ktorú neskôr, v roku 1223, definitívne potvrdil pápež Honorius III.

Klárisky a Tretí rád
Františkova charizma oslovila aj Kláru, šľachtičnú z Assisi. František ju prijal a položil tak základy druhého františkánskeho rádu – rádu klarisiek (alebo „chudobných panien“). Neskôr založil tretí rád určený pre laikov.

Hlboká láska ku Kristovi

Svätý František  pripravil prvý živý betlehem (jasličky) na Vianoce roku 1223 v malom talianskom mestečku Greccio. Tento historický moment mal niekoľko zaujímavých podrobností:

 Inšpirácia z Betlehema: Myšlienka mu vnukla jeho skoršia púť do Svätej zeme, kde navštívil aj skutočné miesto narodenia Ježiša Krista.  

 Živá scéna: Neišlo o drevené či kamenné postavičky, aké poznáme dnes. František pripravil jasličky v jaskyni, priviedol k nim živého osla a vola a s pomocou miestneho pána (dobrodinca Giovanniho Velita) pozval dedinčanov, aby takto naživo precítili chudobu a atmosféru prvých Vianoc.

 Cieľ: Jeho zámerom bolo priblížiť narodenie Spasiteľa obyčajným ľuďom, ktorí nevedeli čítať, a premeniť abstraktnú teologickú udalosť na živý duchovný zážitok.  Tento zvyk sa z Greccia rýchlo rozšíril po celom františkánskom ráde a neskôr po celom svete, čím položil základ pre dnešnú tradíciu vianočných betlehemov.

​

Stigmy

Počas rozjímania na vrchu La Verna v Apeninách v septembri 1224 prijal František stigmy, ktoré počas zostávajúcich dvoch rokov jeho života opakovane krvácali. Tejto udalosti je venovaná osobitná spomienka, ktorá pripadá na 17. septembra.
V stredoveku sa o príhovor svätého Františka často modlili ľudia, ktorí verili, že sú posadnutí Belzebubom; vychádzali pritom z presvedčenia, že František je v nebi protivníkom tohto démona.

 František svedčil o radosti z viery a k evanjeliu priťahoval aj neveriacich. Zaujal dokonca aj sultána, ktorý ho vo Svätej zemi prijal s poctami.

Františkovo svedectvo chvály Stvoriteľa
Františkov život bol neustálou chválou Stvoriteľa. „Pieseň brata Slnka“, básnické veľdielo talianskej literatúry, vznikla v čase, keď bol pripútaný na lôžko chorobou; vyjadruje slobodu duše zmierenej s Bohom v Kristovi. Svätý František prijal „sestru smrť“ s radosťou, vedomý si toho, že odchádza k Ježišovi. Zomrel večer 3. októbra 1226.

Duch Assisi inšpiruje k viere a spoločenstvu
František zomrel vo veku 44 rokov v Porciunkule – v kaplnke, kde prijal dar odpustkov „Odpustenia z Assisi“. O dva roky neskôr bol vyhlásený za svätého. Františkov duch naďalej mnohých inšpiruje k nasledovaniu Krista, k budovaniu dialógu medzi všetkými v pravde a láske, ako aj k ochrane stvorenstva.

​

Narodenie:
• 1181 v Assisi (Umbria, Taliansko) ako František Bernardone
Úmrtie:
• 4. októbra 1226 v Porciunkule (Taliansko); príčina: prirodzená smrť
• relikvie sú uložené v Assisi (Taliansko)
Kanonizácia:
• 16. júla 1228 pápežom Gregorom IX.
Patronát:
• proti smrti v osamelosti
• proti požiaru
• organizácie na ochranu zvierat
• zvieratá
• vtáctvo
• ekológovia, ekológia
• životné prostredie
• rodiny
• čipkári
• obchodníci
• vyšívači
• mier
• tvorcovia tapisérií
• zoologické záhrady
• Taliansko
• Colorado
• Katolícka akcia
• Františkánsky rád

​

Čítania a myšlienky:
Almužna je dedičstvo a právo, ktoré patrí chudobným a ktoré nám uložil Ježiš. – Svätý František z Assisi
Posväť seba a posvätíš spoločnosť. – Svätý František z Assisi

Bože, ty skrze zásluhy blahoslaveného Františka zveľaďuješ svoju Cirkev a obohacuješ ju o nové duchovné potomstvo; daj nám, aby sme tak ako on pohŕdali pozemskými statkami a nikdy nám nechýbali potešujúce dary z neba. – Rímsky misál

Nebeský Otec dal skrze svojho archanjela, svätého Gabriela, na vedomie svätej a slávnej Panne Márii, že dôstojné, sväté a slávne Otcovo Slovo zostúpi z neba a prijme z jej lona skutočné telo našej ľudskej krehkosti. Hoci bol nesmierne bohatý, predsa si dobrovoľne zvolil chudobu spolu so svojou blahoslavenou matkou. A krátko pred svojím umučením slávil so svojimi učeníkmi Veľkú noc. Vtedy sa modlil k Otcovi slovami: „Otče, ak je to možné, nech ma minie tento kalich.“ Svoju vôľu však podriadil vôli svojho Otca. Otcovou vôľou bolo, aby sa jeho blahoslavený a slávny Syn – ktorého nám dal a ktorý sa pre nás narodil – obetoval vlastnou krvou na oltári kríža. Nemalo sa tak stať pre neho samého, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ale pre naše hriechy. Malo nám to zanechať príklad, ako kráčať v jeho šľapajach. On túži, aby sme všetci boli skrze neho spasení a prijímali ho s čistým srdcom a čistým telom. Milujme aj svojich blížnych ako seba samých. Majme lásku a pokoru. Dávajme almužnu, lebo tá očisťuje naše duše od škvŕn hriechu. Ľudia strácajú všetky hmotné veci, ktoré po sebe na tomto svete zanechávajú, no odnášajú si so sebou odmenu za svoju lásku a almužny, ktoré dávali. Za ne dostanú od Pána odmenu a odplatu, akú si zaslúžia. Nesmieme byť múdri podľa tela. Musíme byť radšej jednoduchí, pokorní a čistí. Nikdy by sme nemali túžiť byť nadradení nad ostatnými. Máme byť služobníkmi, ktorí sú podriadení každému človeku pre Boha. Duch Pánov spočinie na všetkých, ktorí takto žijú a vytrvajú v tom až do konca. Bude v nich natrvalo prebývať. Budú Otcovými deťmi, ktoré konajú jeho dielo. – z listu svätého Františka z Assisi všetkým veriacim

Ježiš rád prichádza s nami – tak ako pravda rada zaznieva, život sa žije, svetlo sa zažíha, láska sa miluje, radosť sa rozdáva a pokoj sa šíri. – svätý František z Assisi

Buď pochválený, môj Pane a Bože, so všetkými svojimi stvoreniami, a najmä s naším bratom slnkom, ktoré nám prináša deň a svetlo; je krásne a žiari veľkým jasom. Ó, Pane, ono je pre nás znamením teba! Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru mesiac a za hviezdy, jasne a pôvabne rozosiate na oblohe. – svätý František