Svätá Terézia z Lisieux - Známa aj ako:
• Françoise-Marie Thérèse Martinová
• Terézia od Dieťaťa Ježiš
• Malý kvietok Ježišov
• Malý kvietok
Životopis:
Narodila sa v zbožnej francúzskej rodine obchodníkov z vyššej strednej vrstvy; bola dcérou blahoslaveného Ľudovíta Martina a blahoslavenej Márie-Azélie Guérinovej Martinovej a všetky jej štyri sestry sa stali rehoľníčkami. Jej matka zomrela, keď mala Françoise-Marie len štyri roky, a rodina sa presťahovala do Lisieux v Normandii, aby bola bližšie k príbuzným. Vo veku ôsmich rokov sa uzdravila z choroby, keď sa na ňu usmiala socha Panny Márie. Vzdelanie získala u benediktínok v kláštore Notre-Dame-du-Pré, kde vo veku jedenásť rokov prijala sviatosť birmovania. Krátko pred svojimi štrnástymi narodeninami mala videnie Dieťaťa Ježiš; okamžite pochopila veľkú obetu, ktorá bola za ňu prinesená, a nadobudla neochvejnú vieru. Pokúšala sa vstúpiť ku karmelitánkam, no pre nízky vek ju odmietli. Vydala sa na púť do Ríma pri príležitosti jubilea pápeža Leva XIII., s ktorým sa stretla a ktorý vedel o jej túžbe stať sa rehoľníčkou. Do kláštora karmelitánok v Lisieux vstúpila 9. apríla 1888 vo veku 15 rokov a večné sľuby zložila 8. septembra 1890 ako sedemnásťročná. Bola známa svojou úplnou oddanosťou duchovnému rastu a prísnym pravidlám karmelitánskeho rádu. Pre zdravotné problémy spôsobené pretrvávajúcim bojom s tuberkulózou jej predstavené zakázali postiť sa. Vo veku 20 rokov sa stala magistrou noviciek. Ako dvadsaťdvaročná dostala od predstavenej príkaz, aby začala spisovať svoje spomienky a myšlienky; tento materiál sa neskôr stal knihou *Dejiny duše*. Svoju cestu k Bohu a svätosti nazvala „Malá cesta“; spočívala v detskej láske a dôvere v Boha. Udržiavala čulú korešpondenciu s karmelitánskymi misionármi v Číne a často vyjadrovala túžbu prísť a pracovať po ich boku. Pripisuje sa jej množstvo zázrakov. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Narodila sa: 2. januára 1873 v Alençone (Normandia, Francúzsko) ako Françoise-Marie-Thérèse Martinová
Zomrela: vo štvrtok 30. septembra 1897 o 19.00 h v Lisieux (Francúzsko) na tuberkulózu
Kanonizovaná: 17. mája 1925 pápežom Piom XI.
Zobrazenia:
• ruže
• bosá karmelitánka držiaca kyticu ruží
• rehoľníčka s ružami pri nohách
• ruže obklopujúce kríž
Citáty:
"Pre mňa je modlitba vzletom srdca; je to jednoduchý pohľad upretý k nebu, výkrik vďačnosti a lásky, ktorý zahŕňa skúšku i radosť!"
"Aká krása? Vôbec nevidím svoju krásu; vidím len milosti, ktoré som prijala od Boha. Vždy ma zle chápeš; nevieš teda, že som len malá sadenička, malý mandľový výhonok?"
"Dobre vieš, že náš Pán nehľadí ani tak na veľkosť našich skutkov, ba ani na ich náročnosť, ale na lásku, s akou ich konáme."
"Ó, nie! Uvidíš, bude to ako dážď ruží. Po mojej smrti pôjdeš k poštovej schránke a nájdeš v nej mnoho útechy." – Svätá Terézia (9. júna 1897, keď jej sestra Mária od Najsvätejšieho Srdca povedala, že po jej smrti budeme veľmi zarmútení)
Cnosti podľa Svätej Terézie z Lisieux :
Tu sú hlavné cnosti, ktorými disponovala, a spôsob, akým nás ich učí praktizovať:
1. Detská dôvera a odovzdanosť (duchovné detstvo).
● Jej cnosť: Terézia si hlboko uvedomovala svoju ľudskú slabosť, no namiesto malomyseľnosti z nej urobila svoju prednosť. Vzala si príklad z malého dieťaťa, ktoré sa nebojí padnúť, pretože vie, že rodič ho hneď zdvihne a pomôže mu.
● Ako nás ju učí praktizovať: Učí nás prestať spoliehať sa výlučne na vlastné sily a zásluhy. Praktizujeme ju tak, že svoje slabosti, hriechy a obmedzenia s dôverou odovzdávame nebeskému Otcovi a veríme, že jeho milosrdenstvo je nekonečne väčšie ako naša bieda.
2. Pokora a skrytosť.
● Jej cnosť: Terézia túžila po svätosti, ale nechcela vynikať. Chcela byť „malou kvetinkou“ v Božej záhrade, ktorú si všimne len Boh. S radostným srdcom prijímala nepochopenie, prehliadanie či poníženia od iných.
● Ako nás ju učí praktizovať: Vyzýva nás, aby sme nevyhľadávali ľudskú chválu ani uznanie. Pravá pokora podľa nej spočíva v tom, že pravdivo prijímame sami seba – so všetkými darmi aj nedostatkami – a za všetko ďakujeme Bohu, pretože bez neho nemôžeme urobiť nič.
3. Láska prejavovaná v „malých veciach“.
● Jej cnosť: Jej láska k Bohu sa neprejavovala mučeníctvom alebo veľkými skutkami (po ktorých síce v mladosti túžila, ale nemohla ich vykonať kvôli chorobe), ale v nekonečnom množstve drobných každodenných skutkov lásky.
● Ako nás ju učí praktizovať: Hovorí, že pre Boha nemá nič malú cenu – ani tá najmenšia obeta, úsmev venovaný človeku, ktorý nás hnevá, trpezlivé počúvanie druhej osoby či potlačenie netrpezlivosti. Láska sa dokazuje v detailoch bežného dňa.
4. Trpezlivosť a radostné znášanie utrpenia.
● Jej cnosť: Terézia prežila veľkú časť svojho rehoľného života v duchovnej tme (zažívala ťažké pochybnosti o viere) a nakoniec zomierala v nesmiernych bolestiach na tuberkulózu. Napriek tomu nestratila vnútornú radosť a úsmev.
● Ako nás ju učí praktizovať: Učí nás spájať naše každodenné kríže, bolesti a sklamania s utrpením Ježiša Krista. Nechce, aby sme utrpenie vyhľadávali, ale aby sme ho – keď príde – obetovali s láskou za spásu duší, bez sťažovania sa a reptania.
„Moja cesta je celá z dôvery a lásky.“ — Svätá Terézia z Lisieux
