Svätá Mária Františka od Piatich rán Ježišových, tal.: (Maria Francesca delle Cinque Piaghe) , známa aj ako Anna Mária Gallo, bola talianska mystička, františkánska terciárka a prvá svätica pochádzajúca priamo z Neapola.

​

Narodila sa 25. marca 1715 v neapolskej štvrti Quartieri Spagnoli (Španielske štvrte) rodičom Francescovi Gallovi a Barbare Basinsinovej; už od útleho veku bola hlboko oddaná Kristovmu umučeniu.

Keď mala 16 rokov, otec jej dohodol výhodný sobáš. Rozhodne sa však vzoprela, pretože chcela zasvätiť svoj život Bohu. Hoci otec reagoval tvrdo – bil ju a väznil – zasiahol miestny kňaz a presvedčil ho, aby rešpektoval jej povolanie.
Vstúpila do Sekulárneho františkánskeho rádu (Tretí rád sv. Františka) pri kostole Santa Lucia al Monte a prijala meno Mária Františka od Piatich rán na počesť Kristovho utrpenia. Jej duchovným vodcom bol svätý Ján Jozef od Kríža.
 

Mystické dary a utrpenie
Mária Františka prežívala intenzívne mystické javy vrátane nesenia neviditeľných (a niekedy viditeľných) znakov stigmát. Trpela častými a vážnymi chorobami a pri práci nosila rukavice, aby zakryla svoje rany. Znášala tiež takú silnú fyzickú bolesť (vrátane zväčšenia srdca, ktoré tlačilo na rebrá), že potrebovala nosiť železný korzet.

 

Druhú polovicu života strávila ako gazdiná v dome kňaza v Neapole, kde sa stala vyhľadávanou poradkyňou. Kňazi, rehoľníci i bežní ľudia za ňou prichádzali po duchovné vedenie; bola obdarená darom proroctva a schopnosťou čítať v dušiach. 
Zomrela pokojne 6. októbra 1791 vo veku 76 rokov po prijatí Eucharistie.

Pápež Gregor XVI. ju 12. novembra 1843 vyhlásil za blahoslavenú a pápež Pius IX. ju 29. júna 1867 svätorečil. Jej sviatok sa slávi 6. októbra.

Často sa k nej obracajú ako k patrónke nastávajúcich matiek a žien, ktoré majú ťažkosti s počatím. Jej bývalé sídlo v Neapole je dnes posvätným miestom, kde sa uchováva zázračné kreslo; bezdetné či tehotné ženy si doň dodnes sadajú, aby sa modlili za jej príhovor a šťastný pôrod.