
Blahoslavený arcibiskup Fulton Sheen

Kto bol Blahoslavený arcibiskup Fulton J. Sheen?
Arcibiskup Fulton J. Sheen bol filozof, teológ, kňaz a biskup, autor, propagátor misijnej činnosti Cirkvi a moderný evanjelizátor, ktorý na hlásanie evanjelia využíval rozhlas a televíziu. Arcibiskup Sheen v sebe spájal intelektuálnu brilantnosť s hlbokým duchovným presvedčením a pozoruhodnou schopnosťou jasne komunikovať pravdy viery. Poháňala ho oddanosť každodennej eucharistickej svätej hodine, ktorá v ňom formovala hlboký osobný vzťah k Ježišovi Kristovi.
Peter John Sheen sa narodil 8. mája 1895 v El Pase v štáte Illinois ako najstarší zo štyroch synov Newtona a Delie Sheenovcov. Keďže sa podobal na príbuzných z matkinej strany, začali ho volať matkiným dievčenským priezviskom – Fulton. Vyrastal v zbožnej katolíckej rodine a už v mladom veku v ňom dozrelo povolanie ku kňazstvu. Za kňaza pre diecézu Peoria bol vysvätený 20. septembra 1919.
Jeho predstavení, ktorí si všimli jeho intelektuálne nadanie, ho poslali na ďalšie štúdium do Európy. V roku 1923 získal doktorát z filozofie na Katolíckej univerzite v Leuvene v Belgicku. Jeho akademická formácia, zakorenená vo filozofickej a teologickej tradícii Cirkvi, ho pripravila na celoživotný apoštolát vyučovania a evanjelizácie.
Po ukončení štúdia ho jeho biskup ustanovil za farského vikára vo farnosti v centre mesta Peoria, kde úspešne kázal a inšpiroval mnohých ľudí k obráteniu. Po tejto skúške poslušnosti mu biskup umožnil vyučovať filozofiu a teológiu na Katolíckej univerzite v Amerike (The Catholic University of America) vo Washingtone, D.C. Jeho intelektuálnu činnosť sprevádzal rastúci pastoračný záujem: snažil sa, aby učenie Cirkvi bolo zrozumiteľné a príťažlivé pre bežných ľudí.
Počas celého svojho kňazského pôsobenia kládol Sheen modlitbu do centra svojho apoštolátu. Jeho odhodlanie venovať sa každodennej „svätej hodine“ pred Najsvätejšou sviatosťou sa stalo jednou z určujúcich praktík jeho duchovného života. Tento čas modlitby považoval za nevyhnutný pre svoju kňazskú identitu i pre plodnosť svojej služby. Svoju každodennú svätú hodinu pred Eucharistiou si udržiaval už odo dňa svojej kňazskej vysviacky. Jeho modlitba – ktorú opisoval ako „hodinu, ktorá formuje môj deň“ – bola zdrojom jeho hlbokého vzťahu ku evanjeliu a k osobe Ježiša Krista. Sheen bol verejným kazateľom, ktorý odvážne hovoril o Ježišovi, no robil tak až po tom, čo ho najprv v súkromí počúval v modlitbe pred Eucharistiou.
Sheenova verejná služba sa rozširovala prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov. Od roku 1930 uvádzal rozhlasový program *The Catholic Hour* (Katolícka hodina), ktorý prinášal katolícke učenie do domácností po celých Spojených štátoch. Jeho jasná argumentácia, pútavý prejav a pastoračná srdečnosť si získali viac ako 4 milióny poslucháčov. Oceňovali uňho intelektuálnu láskavosť a schopnosť zrozumiteľne prezentovať zložité pravdy, pričom nikdy nestrácal zo zreteľa potrebu povzbudenia uprostred výziev modernej spoločnosti. Popri rozhlasovej kariére sa rozvíjala aj jeho literárna tvorba. Spomedzi jeho 66 vydaných kníh sa dielo *Life of Christ* (Život Krista) považuje za jeden z jeho najinšpiratívnejších prínosov k pochopeniu osoby Ježiša a evanjelií.
V roku 1950 prevzal Sheen novú úlohu národného riaditeľa Spoločnosti pre šírenie viery a v roku 1951 bol vymenovaný za pomocného biskupa newyorskej arcidiecézy. Neúnavne pracoval nielen na získavaní finančných prostriedkov na podporu misií, ale navštevoval aj odľahlé oblasti, kde Cirkev rástla, aby prinášal posolstvo viery do cudzích krajín. Svoju prácu v Spoločnosti pre šírenie viery vnímal ako privilégium, vďaka ktorému mohol slúžiť celému svetu.
V roku 1951 začal Sheen prostredníctvom televízneho programu *Life Is Worth Living* (Život stojí za to žiť) prinášať evanjelium ľuďom v celých Spojených štátoch. Vďaka jednoduchej scéne a školskej tabuli si získal viac ako 30 miliónov divákov; jasne a otvorene v programe hovoril o otázkach viery, morálky, utrpenia, rodiny i ľudskej dôstojnosti. Sheen bol nadaným komunikátorom, ktorý využíval filozofické argumenty, teologický vzhľad, humor a rozprávanie príbehov, aby so svojím inšpiratívnym posolstvom oslovil nielen katolíkov, ale aj protestantov a židov.

Pre blahorečenia arcibiskupa Fultona Sheena bola schválená kauza zázračného uzdravenia chlapca menom James Fulton Engstrom.
Hlavné detaily tohto prípadu:
Udalosť: Chlapček sa narodil v septembri 2010 v štáte Illinois (blízko Peorie) bez známok života, pričom pre omotanú pupočnú šnúru nemal detegovaný pulz ani dych celých 61 minút (počas domáceho pôrodu, prevozu a oživovania v nemocnici).
Zázrak: Keď sa lekári chystali ukončiť resuscitáciu a konštatovať úmrtie, jeho srdce znenazdajky začalo samo biť. Lekárske prognózy varovali pred ťažkým poškodením mozgu alebo smrťou, no chlapec sa úplne zotavil a vyvinul sa v zdravé dieťa bez akýchkoľvek trvalých následkov.
Medzičas a modlitby: Rodičia (Bonnie a Travis Engstromovci) mali k Fultonovi Sheenovi veľkú úctu už počas tehotenstva a po dieťati ho dokonca pomenovali. Počas kritických chvíľ a oživovania opakovane a naliehavo prosili o jeho príhovor.
Schválenie: Vatikánska lekárska a teologická komisia a neskôr pápež František (v júli 2019) uznali toto uzdravenie za vedecky nevysvetliteľné a pripísali ho na príhovor Fultona Sheena, čím sa otvorila cesta k jeho beatifikácii.
Fascinujúce o tomto zázraku je, že chlapček začal sám dýchať presne po uplynutí 60 minút, počas ktorých sa za jeho oživenie modlilo mnoho ľudí, a mnohí z nich prosili práve blahoslaveného Fultona Sheena o príhovor za jeho chlapca.
Pre blahoslaveného Fultona J. Sheena sa 60 minút spája so slávnym sľubom ktorý vykonal v deň svojho kňazského vysvätenia, ktoré sa konalo 20. septembra 1919 - stráviť každý deň , presne 60 minút pred sviatostným Ježišom v Eucharistii.
Sám vo svojej autobiografii Treasure in Clay (Poklad v hlinenej nádobe) spomína, že so samotnou myšlienkou a praxou dennej svätej hodiny začal už počas svojich štúdií v kňazskom seminári (v St. Paul Seminary), keď ho hlboko oslovila výzva Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade: „To ste nemohli jednu hodinu bdieť so mnou?“ (Mt 26, 40). Definitívny záväzok a sľub pred eucharistickým Spasiteľom však spečatil práve v deň, keď prijal kňazskú vysviacku.
Tento sľub verne dodržiaval každý jeden deň počas celých 60 rokov svojho kňazstva až do svojej smrti v roku 1979, pričom túto každodennú eucharistickú adoráciu nazýval „hodinou, ktorá robí jeho deň“ (The Hour That Makes My Day).

