Svätý Bartolo Longo (10. februára 1841 – 5. októbra 1926),

nazývaný aj „apoštol svätého Ruženca“ či „muž Panny Márie“, je jednou z najfascinujúcejších postáv novodobýchcirkevných dejín. Jeho život je silným svedectvom o hlbokom páde, radikálnom obrate (konverzii) a nesmiernom milosrdenstve, ktoré dokáže premeniť hriešnika na svätca.

1. Mladosť a blúdenie v Neapole
Bartolo sa narodil v mestečku Latiano v južnom Taliansku do veriacej a zámožnej rodiny. Keď mal desať rokov, zomrela mu matka, čo hlboko poznačilo jeho dospievanie. Počas štúdia práva na univerzite v Neapole v 60. rokoch 19. storočia – v období búrlivých spoločenských zmien a proticirkevných nálad – úplne stratil vieru. Pod vplyvom vtedajšej módy spiritualizmu a okultizmu, začal navštevovať neapolských mágov a zaplietol sa do okultných praktík až do takej miery, že sa stal satanistickým kňazom. Toto obdobie jeho života bolo poznačené hlbokou vnútornou krízou, paranojou, depresiami, nočnými morami a úplným duševným vyčerpaním.

2. Hlboká konverzia
Keď Bartolo dospel na pokraj psychického a fyzického zrútenia a dokonca uvažoval o samovražde, zasiahlo ho Božie milosrdenstvo. Jeho priateľ profesor Vincenzo Pepe ho presvedčil, aby zanechal okultizmus, a zoznámil ho s dominikánskym kňazom otcom Albertom Radentemom. Otec Radente pomohol Bartolovi vyrovnať sa s minulosťou, priviedol ho späť k sviatostiam a k úcte k Panne Márii. Zlomovým momentom bolo, keď Bartolo verejne odmietol satanizmus, zdvihol nad hlavu ruženec a vyhlásil: „Zriekam sa spiritizmu, pretože je to len labyrint bludov a lží!“
Dňa 7. októbra 1871 vstúpil do Tretieho rádu svätého Dominika a prijal meno Rosario (Ruženec). Na znak pokánia a nápravy pohoršenia, ktoré predtým spôsobil, sa dva roky dobrovoľne staral o nevyliečiteľne chorých v neapolskej nemocnici.

3. Apoštol Ruženca a Pompejí
V roku 1872 ho obchodné záležitosti priviedli do neďalekého údolia Pompejí. Miesto bolo v tom čase chudobné, morálne zanedbané a ľudia tam žili v hlbokej nevedomosti a poverčivosti. Keď raz kráčal zničenou krajinou, pocítil obrovskú vnútornú úzkosť a počul v duši ozvenu slov, ktoré mu hovoril otec Radente: „Ak hľadáš spásu, šír ruženec. Je to sľub Panny Márie.“ Tento moment ho definitívne nasmeroval na jeho životné dielo.
● Budovanie svätyne: Rozhodol sa medzi miestnymi obyvateľmi šíriť modlitbu svätého ruženca. Sústredil sa na obnovu polorozpadnutej miestnej kaplnky a podarilo sa mu zaobstarať zázračný obraz Panny Márie Ružencovej, ktorý sa rýchlo preslávil mnohými uzdraveniami.
● Bazilika a charita: Z iniciatívy Bartola Longa sa začala stavba veľkej baziliky Panny Márie Ružencovej (posvätená a neskôr povýšená na baziliku minor), ku ktorej pripojil sirotince, domovy pre deti väzňov a školy. Oženil sa s vdovou grófkou Mariannou Farnararo De Fusco (s ktorou žil v čistom manželstve zasvätenom dobrým skutkom) a spoločne zasvätili celý svoj majetok a životy tomuto dielu.
● Literárne dielo: Založil časopis Ruženec a nové Pompeje a napísal množstvo modlitieb, vrátane slávnej Prosby k Pompejskej Panny Márii.

​

4. Smrť a odkaz
Bartolo Longo zasvätil celých 52 rokov budovaniu duchovného aj materiálneho centra v Pompejach. Zomrel 5. októbra 1926 vo veku 85 rokov. Jeho pozostatky odpočívajú v krypte pod hlavným oltárom veľkej baziliky v Pompejach. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 vyhlásil za blahoslaveného a nazval ho „veľkým apoštolom ruženca“. Jeho liturgická spomienka pripadá na 6. október.