Blahoslavená Alexandrina Maria da Costa (30. marca 1904 – 13. októbra 1955) bola portugalská saleziánska spolupracovníčka, mystička a jedna z
najvýznamnejších mystických duší 20. storočia. Katolícka cirkev ju uctieva pre jej hlboké utrpenie, ktoré obetovala za spásu hriešnikov.

1. Detstvo a tragická udalosť
Alexandrina sa narodila v dedinke Balasar v Portugalsku. Vyrastala v chudobnej, no hlboko veriacej rodine, kde ju matka a staršia sestra Deolinda viedli ku kresťanským hodnotám. Zlomový bod v jej živote nastal v roku 1918, keď mala 14 rokov. Aby uchránila svoju čistotu a nevinnosť pred tromi násilníkmi, ktorí vnikli do jej izby, neváhala vyskočiť z okna z výšky približne 4 metrov. Tento pád mal devastujúce následky na jej chrbticu. Hoci sa nejaký čas s veľkými bolesťami dokázala pohybovať, postupne ochrnula a od roku 1925 bola definitívne pripútaná na lôžko, kde strávila posledných 30 rokov svojho života.

2. Cesta mystérií a obety
Počiatočné obdobie choroby prežívala ťažko a modlila sa za uzdravenie. Neskôr však svoje utrpenie pochopila inak – prijala ho ako dar a spojila ho s utrpením ukrižovaného Ježiša. Jej mottom sa stali slová: „Milovať, trpieť a zachraňovať“.
● Zasvätenie sveta: Na základe vnútorných vnuknutí a jej žiadostí (prostredníctvom jej spovedníka) adresovaných do Ríma, Ježiš cez Alexandrinu žiadal pápeža o zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Túto žiadosť neskôr naplnil pápež Pius XII.
● Život bez potravy: Od 27. marca 1942 až do svojej smrti neprijímala žiadnu bežnú stravu ani tekutiny – jej jediným pokrmom bola každodenná Svätá eucharistia. Tento jav bol podrobený prísnym lekárskym a cirkevným vyšetreniam.
● Saleziánska duchovná rodina: V roku 1944 vstúpila do Združenia saleziánskych spolupracovníkov, pričom celý svoj život a bolesti obetovala predovšetkým za obrátenie hriešnikov a posvätenie mládeže.

​● Alexandrinin duchovný život na lôžku bol poznačený hlbokými mystickými javmi, ktoré pripomínajú osudy iných veľkých mystikov 20. storočia (ako bola napríklad sv. Faustína Kowalská alebo bl. Anne Catherine Emmerich). Jej prežívanie bolo rozdelené na niekoľko kľúčových rovín:
● Piatkové prežívanie utrpenia (Umučenie): Od roku 1938 až do roku 1942 prežívala Alexandrina každý piatok mystickým spôsobom utrpenie Ježišovej cesty na Golgotu. Tieto bolesti boli také intenzívne, že jej telo vykazovalo známky fyzického utrpenia a prežívala agóniu ukrižovania, pričom sa spájala s Ježišovou túžbou po spáse duší.
● Priateľstvo s Ježišom a Máriou: Ježiš a Panna Mária sa jej zjavovali a viedli s ňou dôverné rozhovory. Tieto vnuknutia zapisovala na základe príkazov svojho spovedníka, otca Piedade da Cruz. Jej duchovné zápisky tvoria rozsiahle denníky plné výziev k dôvere v Božie milosrdenstvo.
● Úplná inanicia (život bez jedla): Najpozoruhodnejším fyzickým javom bola strata schopnosti prijímať akúkoľvek stravu a tekutiny od roku 1942 až do jej smrti v roku 1955. Keďže lekári a cirkevní vyšetrovatelia boli skeptickí, v roku 1943 bola na 40 dní hospitalizovaná v nemocnici v Lisabone pod prísnym lekárskym dohľadom. Lekári museli potvrdiť, že počas celého pobytu nejedla ani nepila, a napriek tomu jej orgány fungovali a hmotnosť sa takmer nemenila. Jedinou „potravou“, ktorá ju udržiavala pri živote, bola denná Eucharistia.
● Prorocká úloha pre svet: Prostredníctvom Alexandriny Pán Ježiš opakovane pripomínal dôležitosť svätej omše, modlitby svätého ruženca a posväcovania nedieľ. Varoval pred morálnym úpadkom sveta a zdôrazňoval, že jedinou záchranou pre ľudstvo je návrat k Bohu a pokánie.

Eucharistia bola pre bl. Alexandrinu centrom celého jej duchovného života a ústredným bodom jej utrpenia. Keďže bola pripútaná na lôžko a nemohla sa voľne pohybovať, jej vzťah k oltárnej sviatosti nadobudol hlboký mystický rozmer:
● „Väzni“ v tabernákulu: Alexandrina často vnímala seba a Ježiša v svätostánku ako dvoch väzňov. Hovorievala: „Ty si väzeň pre moje dobro a šťastie a ja som väzeň tvojich rúk.“ Svoje utrpenie prežívala v duchovnej jednote so svätostánkami celého sveta, kde podľa jej slov Ježiš prebýval opustený, zabudnutý alebo dokonca urážaný.
● Jediná „potrava“: Jej 13-ročné prežívanie úplne bez jedla a vody bolo priamym svedectvom reálnej sily Eucharistie. Pán Ježiš jej povedal: „Žiješ iba z Eucharistie, pretože chcem dokázať svetu moc Eucharistie a moc môjho života v dušiach.“ Denné sväté prijímanie pre ňu nebolo len duchovnou posilou, ale doslova fyzickou náhradou za akúkoľvek pozemskú stravu.
● Zadosťučinenie (reparácia): Cítila sa povolaná prinášať obety a prejavy lásky ako nápravu za chlad a hriechy ľudí voči Eucharistii. Jej modlitby a bolesti boli neustálym volaním k láske voči spasiteľovi prítomnému v Oltárnej sviatosti.

​

3. Smrť a odkaz

Alexandrina zomrela 13. októbra 1955 vo svojom rodnom Balasare vo veku 51 rokov. Jej posledné slová boli: „Som šťastná, pretože idem do neba.“Na jej náhrobnom kameni je dodnes vyrytý odkaz, ktorý zanechala hriešnikom: „Hriešnici, ak by prach môjho tela mohol poslúžiť na to, aby vás zachránil, priblížte sa, pošliapte ho, rozširujte ho, kým nezmizne! Ale už viac nehrešte, neurážajte viac Ježiša!“

4. Zázrak použitý na jej blahorečenie
Pri procese blahorečenia katolícka cirkev skúma a schvaľuje zázrak na príhovor daného kandidáta (pokiaľ nejde o mučeníctvo). V prípade Alexandriny Márii da Costa sa proces opieral o hlboké preskúmanie jej hrdinských cností a najmä nevysvetliteľného fenoménu jej dlhoročnej úplnej abstinencie od jedla a tekutín (tzv. inedia) podloženého prísnym lekárskym dohľadom, ktorý sám o sebe viedol k uznaniu výnimočného pôsobenia Božej milosti. Pápež Ján Pavol II. ju 25. apríla 2004 oficiálne vyhlásil za blahoslavenú a vyzdvihol jej obetavý život plný lásky ku Kristovi.

​

5.Výroky a myšlienky bl. Alexandriny
O Eucharistii a svätostánku
● „Eucharistia je mojím životom, mojou jedinou silou a mojím nebom na zemi.“
● „Keby ľudia vedeli, aká láska na nich čaká v každom svätostánku, kostoly by boli vo dne i v noci plné plačúcich hriešnikov.“
● „Ježiš, ty si väzeň v tabernákule a ja som väzeň na svojom lôžku z tvojej vôle. Budeme si navzájom robiť spoločnosť.“
● „Moje srdce bije v rytme svätostánkov celého sveta; tam je môj skutočný domov.“
O utrpení a obete
● „Milovať, milovať a trpieť pre lásku – to je celá moja životná veda.“
● „Utrpenie je najkrajší dar, aký mi Boh mohol dať, pretože ma pripodobňuje môjmu Spasiteľovi.“
● „Moje lôžko je mojím krížom a môj kríž je mojím oltárom, na ktorom sa denne obetujem za spásu sveta.“
● „Prijímam všetku bolesť, len nech sa nestratí ani jedna jediná duša.“
O hriešnikoch a láske k blížnemu
● „Hriech je to jediné, čo skutočne bolí, lebo zraňuje nekonečnú Božiu lásku.“
● „Ak by som mohla, pretrpela by som celé peklo, len aby som hriešnikom otvorila nebo.“
Posledné slová 
● Pred smrťou (13. októbra 1955): „Som šťastná, pretože idem do neba.“